Život Prešova
online
online
Pred 80 rokmi sa narodil novinár Peter Zeman
10.01.2022 Bratislava
Bratislava
10. januára (TASR) – Pôsobil ako novinár vo Večerníku, bol
spoluzakladateľom a posledným šéfredaktorom študentského časopisu Echo.
Spoluzakladal Verejnosť proti násiliu (VPN) a zastával post druhého
porevolučného riaditeľa Slovenskej televízie (STV). Od narodenia Petra
Zemana uplynie v pondelok 10. januára 80 rokov.
Peter Zeman sa narodil 10. januára 1942. Svoju novinársku kariéru začal v tej dobe v najpopulárnejšom bratislavskom denníku – Večerník. Ten začal vychádzať vo vydavateľstve Práca 1. októbra 1956 a v časoch svojho najväčšieho rozmachu mal náklad aj 60.000 výtlačkov.
V roku 1963 sa Peter Zeman podieľal na založení študentského časopisu Echo, ktorý pôvodne vychádzal ako cvičný časopis poslucháčov katedry novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Zeman bol jeho prvým šéfredaktorom. Oficiálne vychádzal v rokoch 1964 až 1968. Echo svojimi článkami, karikatúrami i výtvarnou stránkou otváralo "okná do Európy." Časopis sa čím viac stretával s cenzúrou obsahu a v auguste 1968, keď bol Zeman opäť šéfredaktorom, sa stal neželaným periodikom.
Vo svojej dobe bolo Echo jedným z najslobodnejších médií. Krátko po okupácii v lete 1968 bolo Echo vyhlásené za reakčný, protisovietsky a protisocialistický časopis a jeho tvorcovia sa dostali na zoznam neželaných novinárov.
Až po páde železnej opony a Nežnej revolúcii mohol Peter Zeman opäť začať publikovať a aktívne sa zapojiť do spoločenského a politického života. Najskôr pôsobil ako šéfredaktor týždenníka Život a spoluzakladal Verejnosť proti násiliu (VPN). Zároveň sa stal prvým predsedom Slovenského syndikátu novinárov a v januári 1990 zasadol do Federálneho zhromaždenia do Snemovne ľudu ako poslanec za VPN.
Od septembra 1990 pôsobil ako druhý porevolučný riaditeľ Slovenskej televízie (STV). Na túto funkciu rezignoval po deviatich mesiacoch v máji 1991, v čase prijímania novej mediálnej legislatívy v Slovenskej národnej rade (SNR). Podieľal sa na príprave duálneho vysielania aj na začiatku prípravy nového zákona o verejnoprávnej televízii.
Do roku 1992 bol riaditeľom tlačového a informačného odboru Ministerstva zahraničných vecí SR a v roku 1996 sa stal kancelárom Slovenského syndikátu novinárov a neskôr aj členom vedenia.
Bol ženatý a s manželkou Elenou mal dve dcéry Petru a Lele. Zomrel 16. júla 2020 po ťažkej chorobe vo veku 78 rokov.
Peter Zeman sa narodil 10. januára 1942. Svoju novinársku kariéru začal v tej dobe v najpopulárnejšom bratislavskom denníku – Večerník. Ten začal vychádzať vo vydavateľstve Práca 1. októbra 1956 a v časoch svojho najväčšieho rozmachu mal náklad aj 60.000 výtlačkov.
V roku 1963 sa Peter Zeman podieľal na založení študentského časopisu Echo, ktorý pôvodne vychádzal ako cvičný časopis poslucháčov katedry novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Zeman bol jeho prvým šéfredaktorom. Oficiálne vychádzal v rokoch 1964 až 1968. Echo svojimi článkami, karikatúrami i výtvarnou stránkou otváralo "okná do Európy." Časopis sa čím viac stretával s cenzúrou obsahu a v auguste 1968, keď bol Zeman opäť šéfredaktorom, sa stal neželaným periodikom.
Vo svojej dobe bolo Echo jedným z najslobodnejších médií. Krátko po okupácii v lete 1968 bolo Echo vyhlásené za reakčný, protisovietsky a protisocialistický časopis a jeho tvorcovia sa dostali na zoznam neželaných novinárov.
Až po páde železnej opony a Nežnej revolúcii mohol Peter Zeman opäť začať publikovať a aktívne sa zapojiť do spoločenského a politického života. Najskôr pôsobil ako šéfredaktor týždenníka Život a spoluzakladal Verejnosť proti násiliu (VPN). Zároveň sa stal prvým predsedom Slovenského syndikátu novinárov a v januári 1990 zasadol do Federálneho zhromaždenia do Snemovne ľudu ako poslanec za VPN.
Od septembra 1990 pôsobil ako druhý porevolučný riaditeľ Slovenskej televízie (STV). Na túto funkciu rezignoval po deviatich mesiacoch v máji 1991, v čase prijímania novej mediálnej legislatívy v Slovenskej národnej rade (SNR). Podieľal sa na príprave duálneho vysielania aj na začiatku prípravy nového zákona o verejnoprávnej televízii.
Do roku 1992 bol riaditeľom tlačového a informačného odboru Ministerstva zahraničných vecí SR a v roku 1996 sa stal kancelárom Slovenského syndikátu novinárov a neskôr aj členom vedenia.
Bol ženatý a s manželkou Elenou mal dve dcéry Petru a Lele. Zomrel 16. júla 2020 po ťažkej chorobe vo veku 78 rokov.
www.ZIVOTPO.sk
